|
|
|
|
 |
Hory
|
Trek Okolo Annapurny 2004 >> Pár slov na úvod
Majka Mountaineering LTT alebo aj Len Tak Tak, 1-19 marec 2004
Keď som si na jar v roku 2003 hľadal prax cez AIESEC a s vedúcou sme sa už otvorene začínali baviť o Indii , ja som už vtedy pri pohľade na mapu Indie rozmýšľal a sníval o Himaláyach. Vyšlo to, na prax nás vzali a my sme do Indie balili aj vibramy, bundy a iné veci v tropickom Bombay nepoužiteľné. Tým sme aj ďalej živili sen o Himalayach.
 |
Je január 2004, blíži sa koniec praxe, zisťujeme potrebné info, plánujeme cestu a postupne sa cez severnu Indiu a Sikkim presúvame do Nepálu, ale ...
- mám jednovstupové indické víza, teda ak opustím krajinu nemôžem sa už na ne vrátiť. Vrátiť sa z Nepálu musíme, pretože máme spiatočný let do Európy z indického Bombay. Snažil som sa ako blázon, ale v FRRO (Foreign ... Registration Office) v Bombay ma vždy určitým spôsobom odbili a pri každej návšteve vytiahli novú podmienku/príkaz/nariadenie a štatút víz my nezmenili. Tiež som kontaktoval našu ambasádu v Dillí, ale to som radšej nemal. Skôr ma odradili ako pomohli a ich odpovede na moje otázky boli, že nevedia alebo, že sa to nedá. Ani náznak nejakej iniciatívy, že zistia alebo sa opýtajú. Celé to znelo asi tak, polož to už a neotravuj. Ďalšia možnosť bola požiadať pri odchode z Nepálu na indickej ambasáde o tranzitné indické víza. Po telefonáte do Nepálu aj táto možnosť padla, Slovákom ich vraj nevydávajú. (tieto info o vízach sú z februára 2004, mení sa to furt, tak myslím, že už je to opäť ináč) Pri poslednej návšteve FRRO, keď som im vysvetlil, že do Nepálu neletím, ale chcem sa tam dopraviť ostatnými dostupnými prostriedkami mi povedali: "tak v tom prípade nemáte problém, stačí keď sa na hranici preukážete pasom a Vaším residence permitom". A ja naivka vytešená som im naletel.
Residence Permit ďalej RP. V Indii som bol na študentské víza a do dvoch týždňov som sa ako cudzinec musel zaregistrovať. Po registrácii som obdržal RP, ktorým som sa na území Indie preukazoval a dávalo mi to štatút takého kvázi Inda. A ako mi mal RP pomôcť na hraniciach? Asi tak, že India a Nepál majú medzi sebou pre svojich občanov taký pohraničný styk ako mi s Českom. Teda stačí nejaký preukaz totožnosti a idete. Keďže RP robil zo mňa bieleho Inda, mal som prejsť v pohode.
- Už tretí deň po plánovanom dátume prekročenia nepálskych hraníc, sme stále v Sikkime a čakáme na koniec štrajku v Nepále.
O čo ide?
V Nepále pôsobia Maoisti, čo sú vlastne komančovia. Bojujú proti kráľovi a monarchii a chcú v krajine nastoliť vládu červenej hviezdy. Podnikajú záškodnícke akcie namierene proti vládnym budovám a úradom, napádajú policajné stanice a pod. Niektoré menej prístupné vidiecke oblasti sú priamo pod ich správou. Nedávno išla v novinách dokonca správa, že blokujú cesty do hlavného mesta Katmandú. Nepálsky hlavný zdroj príjmov je z turizmu, ktorý týmto veľmi trpí a navyše musí vláda vynakladať obrovské prostriedky na armádu a políciu. Ak Maoisti vyhlásia štrajk znamená to, že celý život v krajine je ochromený. Počas štrajku majú byť zavreté všetky obchody, nepremávajú žiadne spoje a ľudia by mali viac menej sedieť doma. Takto môžete byť "uväznený" v jednom meste aj niekoľko dní. Stáva sa, že ak je zákaz porušený a nejaký autobus vyštartuje Maoisti ho časom zastavia, všetkých pošlú von a autobus vypália. Vláda to rieši vytváraním kolón. Na jej začiatku a konci vojsko. Kolóny sú vždy formované v meste, ktoré je určitým dopravným uzlom. Je jasné, že takto sa štvorhodinová cesta môže zmeniť na osemhodinovú. Vo všeobecnosti Maoisti nie sú proti turistom a priameho ohrozenie sa báť nemusíte. Ak podnikáte nejaký trek a pristaví vás skupinka Maoistov, zaplatíte im požadovanú sumu a oni vám k tomu aj vystavia potvrdenie. Týmto potvrdením sa môžete preukázať, keby sa vám to stalo znova a už neplatíte ... respektíve nemali by ste ...
Opúšťame Indiu a v meste Kakarbhitta máme v pláne prekročiť hranicu. Indovia nás ani nezastavili a my ideme priamo na nepálsku stranu žiadať o víza.
 Prvé, čo nám povedali bolo, že nám ich nemôžu dať pokiaľ nebudeme mať v pase pečiatku od Indov o opustení Indie. Vraciame sa späť, cez most do Indie. Tam sa rozohralo ďalšie nedorozumenie s indickými úradmi. Indickí colníci o RP nemali ani potuchy a jediné čo boli schopni, bolo dať pečiatku do pasu a o ničom inom sa nebavili. Ak chcem do Nepálu a potom nazad do Indie, ostávala už len možnosť menšieho podvodu. To sa aj zrealizovalo ale o tom radšej pomlčím. Tak teda. Od Indov máme pečiatku o opustení krajiny a opäť ideme na druhú stranu mosta žiadať o nepálske víza. Ako keby všetkého nebolo dosť, problémy pretrvávajú. Za víza je potrebné zaplatiť 30 USD, ale len v USD. Nič také ako zaplatiť ekvivalentnú sumu v nepálskej mene neexistuje. Márne im vysvetľujeme, že už niekoľko mesiacov pracujeme v Indii. Ak máte doláče, idete, ak nie, môžete naspäť do Indie. Vlastne ja už ani tam nemôžem ...
Riešenie poskytujú cestovné šeky. Treba ich len zmeniť v nepálskej banke a doniesť potvrdenie. Pýtam sa, kde je banka a už tam aj utekám. Už som sa videl s vízami v pase, dokým som sa nedopracoval k okienku a zamestnanec banky mi neoznámil, že šeky nevezme. Povedal mi, že môj podpis sa nenachádza presne na mieste na to určenom, ale je asi pol centimetra nad čiarou, na ktorej mal ležať. V tom ako som sa neskôr dozvedel mal pravdu a ja som mal byť na to upozornený pri kúpe šekov doma. Prichádza Majka a v stručnosti jej vysvetľujem čo sa deje, ale ani po jej argumentoch sa chlapík nedal obmäkčiť. Nakoniec si spomeniem, že mám aj potvrdenie o kúpe šekov. Pomáha. Chlapík si neodpustil krátke školenie, kde sa treba na cestovné šeky podpísať, no podstatné je .... zmenil ich. Konečne máme v rukách všetky potrebné potvrdenia a utekáme na pasové. Je okolo štyroch poobede, my dostávame víza + potrebné štample a ešte v ten deň chceme vyraziť do Pokhary Rozhodli sme sa vylúčiť z našich plánov návštevu Katmandu. Z informácií, ktoré o situácii v Nepále vieme je nám jasné, že keď sa niečo melie viac to cítiť vo väčších mestách a preto chceme prejsť naprieč krajinou do Pokhary a odtiaľ vyraziť na trek okolo Annapurny. Tiež sme trochu tlačení termínom nášho odletu domov. Dozvedáme sa, že môžeme vyraziť už večerným autobusom s tým, že počas jazdy bude nočná šesť hodinová prestávka. Počas nej sa spí v autobuse. Autobus v noci nejazdi kvôli Maoistom. Táto alternatíva nás veľmi neláka a rozhodujeme sa pre raňajší spoj. Vyráža o 4:00, cesta má trvať nejakých 13 hodín a stojí to 500 nepálskych rupiek na hlavu. V čase našej návštevy - 1 USD = 70 NRps.
Chlapíci čo nám predali lístky na bus, sú dosť podnikaví a podarilo sa im spracovať nás aj na ubytko u nich. V ten deň to mali s nami uľahčené, lebo po problémoch s vízami sme už boli dosť vyšťavení, trošku prístupnejší a nenaťahovali sme sa o ceny až s takým zápalom ako zvykneme. Nakoniec to došlo tak ďaleko, že si cez nich rezervujeme aj ubytko v Pokhare, kde ich bratranec prevádzkuje hotelík.
Odchádzame spať s tým, že nás prídu o pol štvrtej zobudiť. Prišli o štvrť a my si spokojne ležíme ďalej. Nakoniec si uvedomujem, že sme v Nepále a teda je tu o 15 minút viac. Nepálčania si posunuli čas o 15 minút dopredu, vraj aby sa odlíšili od Indie. Do autobusu prichádzame poslední a o chviľu vyrážame.
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
