|
|
|
|
 |
Cesty
|
Vtedy v Kanade 2001 >> Vancouver
Zamestnávateľ pre nás pri odchode zabespečil odvoz do Seattlu
a vyhodili nás priamo na letisku kde bola pobočka našej autopožičovne.Všetko
bolo v pohode a o jednej pobede sme už sedeli vo svojom. Rozhodli sme
sa že sa už nebudeme zdržiavať v Seattli a frčali sme priamo na Kanadu.
Predtým ako sme tam dorazili sme urobili zastávku v nákupnom centre blízko
Bellinghamu a tam nezbytné "nakupy" vo Walmarte. Zakúpené veci
môžete do 90 dní vrátiť potrebujete k tomu len krabicu bloček a nejakú
výhovorku, bacha na to že bloček musí byť na každý tovar zvlášť.A tak sme si "kúpili"
benzínový varič , súpravu na varenie a každý čo potreboval.
Hranica bola prázdna a šlo to hladko.Privítal nás nádherný západ slnka
aký sa každý deň nevidí a možno ani každý druhý. A už vidíme svetlá ktoré
nám oznanujú, že Vancouver sa blíži. Keď
sme tam v noci dorazili spravili sme si ešte malú prech8dzku downtownom
ale moc nás v noci nezaujal. Nastal čas poobzerať sa po mieste na prespatie
Najprv sme chceli ísť niekde von z mesta ale keď sme prechádzali Stanley
parkom rozhodli sme sa zostať tam. Stanley park je jedným z najväčších mestkých parkov
na svete. Bol odtial nádherny výhľad na mesto. Tam niekde sme to zapichli a rýchlo zaspali.
Na druhý
deň sme auto nechali v parku a šli sme do mesta pešo. Bol krásny deň a
veľmi sa nám tam páčilo záliv ,hory v pozadi nádherné jesenné farby. Najviac
času sme strávili v čínskej štvrti. ( mám na tú áziu nejakú slabosť kto
ma pozná vie o čom hovorím ).Vo vancouvry je druhá najvačšia po tej v San
Francisku na západnom pobreži. V meste to bolo oveľa viac poznať že ich
je tam tak veľa pretože tam nežije tak veľa ľudi ako vo Friscu a kde si
sa pohol všade samí číňan. K autu sme prišli o hodinu neskôr ako sme mali
predplatené parkovanie a už tam na más čakal lístoček bolo to za tridsať.
Musím to napisať ja som to chcel dať na celý deň ale Peter chcel ušetriť
1 slovom jeden dollár. Ešte raz sme si prešli park tentoraz po vidne a
zastavili sme sa na turisticky vyhľadávaných miestach ako Toten Poles
a tiež sme zašli na chvíľu na pláž.
Z Vancouvru
sme vyrazili na sever do Whistleru čo je
veľmi vyhľadávané lyžiarske stredisko beži tam aj svetovy pohár v zjazde. Prišli
sme tam už skoro potme ale ešte sme to čo videli. Nasledovala neskorá večera
kedy som Petra stále strašil, že za tou voňou rybích prstov sa k nám určite
doženie maco. Naštastie nestalo sa tak. Ešte trochu jazdy nasledovalo mestečko
Pemberton, ktoré sa v poslednom čase rozrástá vzhľadom na vysokú pupalaritu Whistleru.
Potom nás čakala prvá noc v kanadskej divočine. V noci tam už bola pekná kosa.
Cieľom ďalšieho dňa bolo dostať sa čo najbližšie k Jaspru to znamená jazda, jazda a ešte
raz jazda. Tak sme sa pohli ďalej smerom na severovýchod. Našim prvým cieľom bolo malé
drevorubačské mestečko Lilloet. Ďalšou vecou, ktorá nás predtým netrápila ale teraz sme
si na to museli dávať pozor bolo množstvo benzínu v nádrži pretože sa začali objavovať
značky upozorňujúce na vzdialenosť k najbližšej benzínke.
Za týmto mestom sa ráz krajiny podstatne zmenil, ubudla vegetácia a cestu lemovali málo zalesnené
skalnaté pahorky. To celé doplňali aj ľudské výtvory, ktoré boli urobené len aby
spĺňali účel a nikto sa už nebavil s nejakými čačkami. Napríklad tunel tak ako skalu
odstrelili tak to ostalo.
Jedna z vecí čo Vás v Britskej Columbii hneď zaujme sú dopravné značky. Tieto nie sú
uchytené klasickým spôsobom ako u nás ale visia ako obesenec na šibenici.
Cesta sa veľmi
nemenila a postupne sme prešli mestečká Clinton, Clearwater, Blue River a Vallemount.
Cesty boli dobré premávka malá o policajtoch ani chýru a tak sme to dosť hnali a k Rockies
sme sa blížili veľmi rýchlo.
chcete vediet viac ?
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
