|
|
|
|
 |
O nás
|
Public Power Corporation Greece - oddelenie telekomunikácií
Tesaloniky, Apríl - Máj 2002
Praktikant na oddelení telekomunikácií
- laboratórne testovanie nových zariadení pred uvedením do prevádzky
- asistencia technikom pri údržbe a odstraňovaní chýb na telefónnych
ústredňach
Na prax do Grécka som sa dostal cez študentskú organizáciu IAESTE
ktorá pôsobí na technických univerzitách po celom svete a sprostredkúva
praxe technického zamerania. Na Slovensku majú pobočky pri technikách
v Košiciach, Bratislave a myslím aj v Žiline.
Ako k iným veciam aj k tomuto som sa dostal cez nástenky. Neviem, ale vždy ked okolo nejakej prechádzam
nedá mi a musím aspoň na rýchlo prebehnúť jej obsah. Pamätám na niet tak dávne časy ked som sa k tomu
staval ináč a na základnej škole som "nástenkára" nikdy nechcel robiť pravda ale je, že aj tie nástenky
vtedy boli o niečom inom. Tak som trochu odbočil a radšej sa hneď vrátim k tomu čo som vlastne chcel
povedať. Stalo sa, že som objavil letáčik oznamujúci, že vtedy a vtedy, tam a tam sa bude konať výberové
konanie pre uchádzačov o zahraničnú prax.
Prvým krokom bolo overenie jazykových znalostí po čom nasledovalo krátke poho-rozprávanie. Ked ste uspeli
požiadali vás o zaslanie zoznamu absolvovaných predmetov ( podmienkou je mať ukoncený tretí rok štúdia )
+ CV + motivačný list. K tomu výpisu pravdaže chceli aj nejaké tie štúdijné výsledky, čo ma moc netešilo
bo som vedel, že mi to viac poškodí ako pomôže. No, "filatelista" som nebol a dobré známky zo skúšok sa
objavovali dosť zriedka. Na jednej strane prvé dva roky som doháňal vedomostný deficit spôsobený slabými
teoretickými znalosťami z učilišťa a bol som rád, že prechádzam, na druhej strane ked to už aj od toho
tretiaku šlo, za dobrými známkami som sa nenaháňal. A tak môj priemer nebol ktovieaký a to sa prejavilo
aj na celkovom poradí medzi uchádzačmi o praxe. Skončil som myslím deviaty a pre Košice bolo v tom čase
pät praxí. Viac menej som sa zmieroval s tým, že som neuspel keď mi po určitom čase zavolali. Vraj aby
som došiel k nim na office, že pár ľudí zbehlo a mali by tam niečo pre mňa. Došiel som a vyšli na mňa s
konkrétnou ponukou, na výber nebolo. Bereš ? Berem.
Ale to som ešte nemal vyhraté, ešte ma musela akceptovať firma. Ďalší priebeh bol taký, že na
moju adresu nedošla žiadna odpoveď o akceptácii a tak som to už
viac menej zabalil ale všetko sa zmenilo osemnásteho apríla ked mi zatelefonoval chlapík z bratislavskej centrály
IAESTE a opýtal sa ma prečo nie som v Grécku.
On mi potvrdil že som bol akceptovaný, dostal som od neho telefónne číslo na pobočku IAESTE
v Tesalonikách a názov univerzity kde sídlia a ja som dva dni potom sadol do vlaku
a po necelých dvoch dňoch cesty naprieč Balkánom som bol na mieste. Keďže o mojom príchode nik
z IASTE - Tesaloniky nevedel ( firma ma akceptovala, posunula to ľuďom z IAESTE - Tesaloniky, oni mi písali, mne
list nedošiel a tým pádom som im svoj príchod nepotvrdil ) moc ma tam neočakávali a tak som ich vyhľadal a keď
som tam dorazil práve otvárali email od ľudí z IAESTE - Bratislava.
Boli zo mňa trochu prekvapený a nemali zabezpečené ubytovanie ale do troch hodín to vyriešili
kým ja som s jedným z nich bol vo firme v ktorej som mal pracovať. Tam to prebehlo v poriadku
a dohodli sme sa, že pracovať začnem až od nasledujúceho dňa. Býval som u jednej staršej pani
s ktorou som zdieľal kuchyňu a kúpeľňu a mal som pre seba jednu izbu. Byt sa nachádzal
na veľmi výhodnom mieste skoro v centre a do práce som to mal asi dvadsať minút peši.
Ludia z IAESTE boli vždy ochotný poradiť a každú stredu večer sme sa stretávali a išli niekde
posedieť. Pre študentov ktorý tam prídu v lete majú pripravené výlety na turisticky vyhľadávané
miesta. Mojou nevýhodou bolo to, že som tam bol v tom roku na praxi ako prvý a odchádzal som
v čase keď iný len prichádzali.
Pracoval som pre energetickú spoločnosť ktorá má vybudovanú vlastnú telekomunikačnú sieť
a na oddelení telekomunikácii som aj pracoval. V práci som začínal o siedmej hodine ráno a
končil okolo druhej. Pracoval som v týme, ktorý mal na starosti opravu, údržbu telekomunikačných
zariadení nielen v Tesalonikách ale aj v ich širokom okolí takže sme dosť často odchádzali na
vzdialenejšie stanice. Tiež sa jednalo o zavádzanie nových zariadení. Čo sa týka práce Gréci sa moc nepretŕhajú
všetko sa to začína a konči kávou a cigaretou a hodne sa debatuje. Z ľudí s ktorými som pracoval vedeli dobre
po anglicky len traja. Títo mi to mohli všetko vysvetlit ostatný mali len základy a tak som s nimi moc porozprávať
nemohol. Niekedy sa stalo, že tam z tých troch nebol nik a tie dni sme sa hodne nasmiali na mojom komolení gréčtiny.
Keď sa pracovalo tak mojou hlavnou úlohou bolo "pozerať a pýtať sa" sem tam niečo zapojiť, zapájkovať ... až tak
veľmi ma k tomu nepustili ale boli ochotný všetko vysvetliť a ukázať ako sa to chová v rôznych situáciách.
Chlapi v práci boli super, často krát sme končili po práci spolu v reštike a debatovali hlavne o futbale.
Asi po týždni som spoznal Slovákov a Čechov čo v Tesalonikách študovali cez Erasmus a tak som dosť času trávil s nimi.
A čo bol pre mňa v Grécku najväčší problém ? No predsa zohnať miesto kde by sa dali pozerať prenosy z MS v hokeji.
Nakoniec sa mi to cez jedného gréckeho kamaráta podarilo a doteraz velebím majiteľa Sport Caffe, ktorý nám to umožnil.
Oslava titulu bola super a veľa grékov odvtedy vie, čo je to ... ľad a ľadový hokej.
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
