|
|
|
|
 |
Hory
|
Trek Okolo Annapurny 2004 >> Prvé dni ...
Trek sa začína v mestečku Besishahar, kde sme sa presunuli autobusom. Cesta z Pokhary sem trvala necelých päť hodín. Na check poste si nás zaregistrujú a hneď vyrážame ďalej. Pustíte sa rovno na koniec mestečka a potom pokračujete nedokončenou cestou (.. no možno už je hotová) smerom na Khudi. Každý, s kým sme sa bavili predtým, nám povedal, že najťažšie je nájsť tú správnu cestu na začiatku. Keď sa raz napojíte na správnu trasu, nie je veľmi kde sa stratiť. No, a aby ste sa nestratili vy, kuknite mapu.
Ono je to vlastne tak, že to, čo je pre nás turistickým chodníkom, je pre domácich jediná cestička, ktorá spája jednotlivé dedinky na trase. Dokonca aj najvyšší bod trasy, 5410 metrov vysoké sedlo Thorung La prekonávajú domáci bežne na koňoch a muliciach. Teda to, čo je pre nás vrcholným výkonom, je pre mnohých z nich ... nechcem povedať každodenná ... ale rutina.
Tak teda, držte sa rieky a nemali by ste zablúdiť. Predhorie Himaláyí je stále na hony vzdialené našej predstave o horách. Vy už máte v hlave skaly a ihličnany a popritom ste stále obklopený banánovníkmi a podobnými krovinami. Je teplo a prašno. Prvýkrát prichádzame do styku so stádami somárikov a mulíc, pomocou ktorých sa vynášajú zásoby do vyššie položených dedín. Je dôležité vždy, keď vás míňajú, držať sa na strane ďalej od rieky. Taký naložený somár je dosť široký a stalo sa viac prípadov, keď bol turista vytlačený mimo cesty a spadol do rieky. Neraz to môže byť aj koniec túry. Na začiatku to bude pre vás niečo nové a fajn ... aha somáriky idú ... časom ich bude pribúdať a keď ich stretnete v strmom stupáku a oni budú divoko poskakovať okolo, už to bude len ... sakra zase tie somáre.
Tiež používajte repelent ak kráčate v krátkych nohaviciach, pretože mušky zdržiavajúce sa na somáričom truse vedia byť dosť nepríjemné.
Prvý deň sme došli do Ngadi. V tamojšom Season Lodge, ktorý má namiesto kuchyne "ketchen", trávime prvú noc. Celkom fajn miesto, dohodli sme sa za 50.
Sezóna sa len rozbieha a každý chce získať tých pár turistov pre seba. Ľudia vás presviedčajú, aby ste ostali u nich. Niekedy vám dokonca ponúknu nocľah zadarmo s podmienkou, že sa u nich budete stravovať. Je to také nepísané pravidlo, keď sa raz niekde ubytujete očakáva sa, že na večeru neodídete inde.
Ráno sa prebúdzam na cvengot zvoncov. To práve okolo prechádzajú naložené somáriky, ale ja mám pocit, že spím niekde na Liptovskom salaši obklopenom ovcami.
5 marec 2004, Ngadi 920m - Jagat 1300m
Vyrážame ďalej cesta je stále lemovaná listnatými stromami, vidíme prvé rozkvitnuté rododendrony a v stráňach naokolo ryžové terasovité políčka. Náš dnešný cieľ je Jagat. Už to nie je taká oddychová trasa ako včera. Prekonávame prvé prudké stúpania a najmä to do Syanje nám dáva zabrať. V Jagate sú ceny približne o päť rupiek vyššie ako v Ngadi.
6 marec 2004, Jagat 1300m - Dharapani 1880m
Žiaľ poznámky z tohto dňa sa mi stratili, ale pamätám si toto. Doobeda máme na pláne dôjsť do dedinky Tal. To ale musíme zdolať fajné stúpanie. V jeho polovici je malý hotelík/reštika, kde prvý raz stretávame dvojicu z Holandska, ktorú sme potom ako nás s ľahkosťou v tom kopci predbehli nazvali "rýchlobežky". Na obed sme v Tal. Nachádza sa v krásnom rozšírenom údolí rieky. Po prekročení vstupnej brány sme sa dostali do okresu Manang a pohľad na malebné miesto nás fascinuje a okamžite zabúdame na posledný stupák. Je krásne slnečno a príjemne teplo. Dopĺňame vodu, kupujeme čerstvé pečené koláče a za dedinou si dávame obedňajšiu pauzu. Naše indické zárobky nám neumožňujú veľmi vyskakovať a preto sa naše obedy skladajú len z granulových tyčiniek, vody a orieškov, ktoré nesiem na chrbte z Pokhary. Celú trasu frčíme na výdatných raňajkách, ľahkom, povedal by som až ľahučkom obede a dobrej večeri. Dostatok vody, pravidelné kratšie prestávky a dobrá nálada nás posúvajú ďalej. Poobede sa nám trochu zatiahlo, obávame sa dažďa, tak šľapeme svižnejšie. Dharapani je pomaly na dohľad, keď nás dobiehajú "paničky".
Ľudia.
Keď idete okolo Annapurny určite sa vám stane, že cesty s niektorými ľuďmi sa vám budú často križovať a postupne sa to začína viac grupovať. My sme si jednotlivé skupinky vždy nejako pomenovali a tak ich rozlišovali. Tu je pár príkladov:
- Psíčkári - starší pár z Holandska, cestujú z Európy naprieč Áziou na starom Wolcvagene dodávkového typu. Jedného psa si adoptovali v Pakistáne, druhého v Indii a teraz putujú ďalej aj s nimi.
- Dominik - Švajčiar s vlastnou firmou, vedenie predal parťákovi, zobral pol roka voľna, kúpil letenku na cestu okolo sveta ... škoda ďalej písať ... ináč fajn chlapík
- Paničky - dve rakúšiačky tak okolo tridsať s perfektným výstrojom, dvoma nosičmi a troma chlapíkmi zabezpečujúcimi poľnú kuchyňu ...
- Turisti - ďalší pár z Holandska, tentoraz študenti postgraduálu. Prišli do Nepálu vyslovene kvôli horám, spraviť túto túru a potom nazad ... tu sú ich weby
Naspäť k paničkám. Majka kráča predo mnou. Zazrel som za sebou rýchlejšie paničky a púšťam ich. V Majke sa niečo vzpriečilo a keď ich videla rozhodla sa, že do Dharapani dorazí prvá a uháňa pred nimi ako pred morom. Na začiatku dediny ma čaká celá natešená, že im to nandala.
Nosiči a sprievodcovia.
K tomuto sme sa my nedostali. Jednak sme na to nemali a tiež by to z nášho pohľadu nebolo ono. V každom prípade nosičov alebo aj sprievodcu si môžete najať cez agentúru alebo samostatne. Cez agentúru drahšie ale bezpečnejšie. Samostatne musíte dobre vybrať, aby sa Vám nestalo, že ostane len s vecami, ktoré si nesiete v malom príručnom ruksaku. Veľmi k tomu nemám čo napísať, všetko len z druhej ruky, ale stará mama rozprávali :)) ... nosiči veľmi nevedia anglicky teda horšia komunikácia, sprievodca viac menej rozhoduje o všetkom ... teraz bude pauza, teraz budeme jesť a tu budeme spať ... tak to by som ja veľmi nemohol, ale niektorým to tak vyhovuje.
Túto noc pršalo. Obávali sme sa, že sa nám pokazí počasie. Nakoniec sme za ten dážď boli strašne vďační. Bolo to ako keby ste umyli zaprášené okná. Nasledujúce dni sme mali čisté a jasné výhľady na okolité hory a ja si stále myslím, že to kvôli tomu dažďu ... ale možno je to tam také furt ...
Čo ma prekvapilo.
Vždy som si myslel, že na takú výpravu sa vyberú ľudia, ktorí majú k horám blízko a dostať sa do Himaláyí je pre nich splnením jedného sna. Na moje prekvapenie sa tam pohybovalo viac ľudí, ktorí s horami veľa blízkeho nemali a ani ich to vlastne až tak neláka. Proste cestujú a keď dôjdu do Nepálu zistia, že Nepál je hlavne o horách a trekoch ... tak hybaj nakúpiť výstroj a do toho. A ja kača som si myslel, že tam budú samí veľkí horali a zabudol som, že tento svet je vlastne hlavne o prachoch.
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
