Hory
Skialpinizmus
Treky & Výstupy
 -- Roraima
 -- Pico de Orizaba
 -- Chimborazo
 -- Cotopaxi
Okolo Annapurny
Okolo Mont Blancu
     Chimborazo 6310 m.n.m  ,  Krajina - Ekvádor

Zdolali sme 14 Júna 2005, v rámci expedície Ekvádor 2005. Viac info tu.

Začnem netradične, tak trochu romanticky.

"Nenájdete žiadne iné miesto na Zemi,
bližšie k slnku alebo hviezdam ako
zamrznutý vrchol Chimboraza."     ... úryvok z knihy Andy Ekvádoru.

Stopujeme pod Chimborazom.

Chimborazo je najvyšším vrcholom Ekvádoru a vďaka zakriveniu zemegule je jeho vrchol najvzdialenjším bodom od stredu Zeme. Na základe toho bolo Chimbo ako ho familiárne volajú domáci dlho považované za najvyššiu horu sveta. Chimborazo je vyhasnutý vulkán a jeho posledná erupcia sa datuje tisíce rokov dozadu. Má štyri hlavné vrcholy pomenované Nicolás Martinez (5570 m), Politécnica (5820 m), Whymper (6310 m) a Veintimilla (6267 m). Najlepším obdobím pre výstup na vrchol je čas od novembra do mája. V ostatných mesiacoch treba rátať so silným vetrom o čom sme sa presvedčili aj my .

Prístup k hore.

- mapka Ekvádoru -    |    - mapka oblasti -

Východiskovým bodom pre výstup na Chimborazo sú mestá Ambato a Riobamba. V oboch mestách je možné dohodnúť si džíp až na prvú chatu pod horou na ktorú vedie neupravená cesta.
My sme sa rozhodli pre autobus. Vyrazili sme z Ambata smerom na Guarandu a vyskakujeme na križovatke El Cruce del Arenal. Aj keď to ráno nevyzeralo nádejne počas cesty sa nádherne vyčasilo a nám sa naskytol krásny pohľad na Chimbo a okolie. Spoločne konštatujeme, že je to slušný macek, a veru ide z neho rešpekt. Kráčame po novej asfaltke smerom na Riobambu. Popri fotení sa snažíme stopovať a váhu batohov si popri tej kráse ani neuvedomujeme. Netrvá dlho a zastavuje autobus. Zvezieme sa na odbočku k chate. Šofér nám želá veľa zdaru a nechce ani cent. Potešilo nás to ale do reality nás vzápätí nato uvádzajú strážnici a pýtajú 10 dolárov za vstup do chránenej oblasti - Reserva Faunística Chimborazo.

Prvá chata na dohľad. Cestou k chate.

Na prvú chatu vo výške 4800 metrov nám ostáva ešte 8 kilometrov mierneho stúpania. Pritiahneme popruhy batohov a vykročíme v ústrety dvojhodinovej túre, krajinou bez stromov, posiatou malými kríkmi a trsmi trávy. Chimbo nás híčka. V lúčoch slnka sa nám zjavuje v plnej kráse a nás to trochu zvádza k myšlienkam na pohodový výstup v krásnom počasí. Krátka pauza na prvej chate, kde je možnosť zakúpiť jedlo a načíname posledných 200 výškových metrov k chate Eduarda Whympera, ktorý v roku 1880 ako prvý pokoril túto horu. Na chate je voda, uzamykateľné skrinky a k dispozícii je miestnosť na varenie s plynovým varičom. Kapacita chaty sa nám zdá väčšia ako je uvedená v knižnom sprievodcovi. Narátali sme okolo 40 postelí ale pravdou ostáva, že skriniek je o polovicu menej. Elektrické rozvody sú naťahané no svieti sa sviečkami ... hádam do budúcnosti. To všetko máte za 10 dolárov alebo uprednostníte stan v okolí chaty.
Okrem chatára tu nik nie je. Vyruším ho z čítania biblie a snažím sa čo to dozvedieť. Ochotne nám vysvetľuje výstupovú trasu, rodinu má v Riobambe, sem chodí na polročné turnusy a noci trávi na dolnej chate. Poobede sadá hmla. Ochladzuje sa a prichádza skupina Rakúšanov so sprievodcom. Naša gulášová je výborná ale potom ako jedáleň zaplavila vôňa jedla pripravovaného sprievodcom, ju radšej opúšťame.

Ako opípať systém.

Ako som už spomínal Chimborazo sa nachádza v národom parku a pri vstupe je potrebné zaplatiť poplatok 10 dolárov. My sme platili, ale cestou späť sme našli spôsob ako by sa to dalo obísť.
Ak prichádzate z Ambata a vystúpite na križovatke El Cruce del Arenal, delí vás od odbočky, ktoré vedie k chate asi 5 km novej asfaltky. Priamo na rázcestí je malá unimobunka a vnej pár chlapíkov vyberajúcich vstupné. Ak neodbočite a budete pokračovať smerom na Riobambu, natrafíte na ďalšiu menej používanú cestičku po ktorej sa môžete vybrať na severovýchod smerom k chate. Časom narazíte na hlavnú cestu k chate. Treba ale povedať aj to, že celá krajina v okolí je síce zvrásnená ale bez stromov a tak je možné, že vás strážcovia zbadajú. Myslím, že sa pokus to stojí a my štyria sme sa zhodli, že by to tadiaľ šlo. Viac napovie priložená mapka.


Náš výstup.

Po hrebeni cestou späť. Vstávame pred polnocou. Noc je chladná a zo spacákov sa nám moc nechce. Z chaty vychádzame spolu s rakúšanmi, ktorí idú chvíľu pred nami. Trvá nám vyše hodiny, kým dorazime k ľadovcu strmým kamenným suťoviskom. Na ľadovci dobiehame rakúšanov, ktorí to otačajú späť k chate. Strmým svahom sa dostávame na úzky hrebeň, kde sa naša cesta spája s ďalšou výstupovou trasov. Hrebeň je strmý a exponovaný. Skupina pred nami natiahla fixné lano, ktoré čiastočne využívame. Jasnú oblohu pomaly zahaľujú mračná a začína fúkať silný vietor.

S narastajúcou výškou sa situácia nezlepšuje, skôr naopak. Vietor nás prinútil dať na seba všetko čo máme, a výstup nám znepríjemňujú mikroskopické čiastočky ľadu, ktoré nám vrhá do tváre. Po tme, v hmle a snežení, nie je ľahké určiť výstupovú trasu. Snažíme sa sledovať stopy skupinky pred nami ale tie sa rýchlo strácajú. Svitanie je ešte ďaleko a baterka v mojej čelovke melie z posledného. Hľadám náhradnú, no bez úspechu. Aby toho nebolo dosť, Miloša zradil remeň na jednej mačke, a mysľou čoraz viac rezonuje otázka ... má to dnes ešte zmysel ?

Krátky oddych, porada, oprava mačky a doplnenie energie zamrznutou čokoládou nás povzbudilo a čo je najdôležitejšie, opäť začíname rozmýšľať pozitívne. V takýchto situáciách si vždy spomeniem na chlapíka s ktorým som pred pár rokmi liezol na Mount Rainier. Stále hovorieval ... "všetko je v hlave" ... a tak sa aj teraz pokúšame svojmu podvedomiu vsugerovať, že na to máme.
Svitá, my stále v rovnakom srabe - zima, vietor, sneh ale šlapeme. Kladieme nohu pred nohu a po viac ako siedmych hodinách sa nám podarilo vystúpiť na jeden zo štyroch vrcholov Chimboraza. Stojíme vo výške 6267 metrov na vrchole zvanom Veintimilla.

Podmienky sú stále horšie a rozhodli sme sa nepokračovať na hlavný vrchol Whymper. Delí nás len kilometer no my volíme možnosť návratu. V nižších partiách hory vietor ustupuje, oblačnosť pod nami sa trhá a pekný výhľad dodá trochu vzpruhy unaveným telám. Obzrem sa hore. Tam sa nič nemení. Stále sa tam "čerti ženia", a ja, aj keď s trochou bôle, že sme neboli úplne hore, som rád.

Viac info.

http://www.summitpost.org/show/mountain_link.pl/mountain_id/178 http://www.saexplorers.org/chimbora.htm http://volcano.und.nodak.edu/vwdocs/volc_images/img_chimbarozo.html
... anywhere I roam where I lay my head is home