|
|
|
|
 |
Hory
|
Pico de Orizaba 5700 m.n.m , Krajina - Mexiko
Zdolali sme 4 Júla 2005, v rámci expedície Ekvádor 2005. Viac info tu.
Niečo málo o mexických horách.
Hory pokrývajú až 80% územia Mexika. Základ celého horského systému tvoria dve pohoria.
Sierra Madre Occidental na západe, a Sierra Madre Oriental na východe. V centrálnej časti
Mexika sú obe horské pásma prepojené vulkanickou oblasťou - Eje Volcanica. Tu sa nachádzajú
všetky najvyššie mexické sopky:
Pico de Orizaba/Citlaltépetl - Hviezdna hora 5700 m.n.m
Popocatépetl - Dymiaca hora 5452 m.n.m
Ixtaccihuatl - Spiaca žena 5286 m.n.m
Nevado de Toluca 4577 m.n.m
Do tejto oblasti smerujeme aj my.
- mapka Mexika - |
- výstupové trasy -
Popocatépetl, určite najznámejšia hora Mexika, je kvôli svojej vulkanickej aktivite v
posledných rokoch pre verejnosť stále uzatvorená. Našim cieľom je Pico de Orizaba. Na rozdiel
od Popocatépetl je Pico spiaci vulkán. Pico je najvyššou horou Mexika a po Mount McKinley na
Aljaške a Mount Logan v Kanade je treťou najvyššou horou Severnej Ameriky.
Júl nie je práve najlepším obdobim pre výstup na vrchol. V tomto čase treba počítať s občasným dažďom,
prípadne snežením. Za všeobecne najlepšie obdobie pre výstup sa považuje čas od novembra do marca.
|
 |
|
|
Pico de Orizaba. |
|
Prístup k hore.
Východiskovými bodmi pre výstup na Pico de Orizaba sú mestečká Tlachichuca a Ciudad Serdán.
To, ktoré sa stane vašou základňou, záleží od voľby výstupovej trasy. My sme sa rozhodli
pre cestu ľadovcom Jamapa s prespatím v útulni Piedra Grande, a teda putujeme do Tlachichucy.
Podrobný popis výstupových ciest nájdete na stránke
summitpost.org.
Celé sa to začína v meste Puebla, kde sme sa dostali autobusom. Ten na naše
prekvapenie, nezachádzal na stanicu. Niečo na spôsob ... máme spoždení nezachádzame.
Stále trochu nechápajúci vyskakujeme von, rovno na diaľnici. Chvíľu nám trvá, kým sa
zorientujeme a blúdime nie veľmi vľúdnou okrajovou časťou mesta. Napokon zisťujeme
správny smer a čaká nás asi dvojkilometrová túra po krajnici najrušnejšej mexickej
diaľnice Puebla - Mexico City.
Z Puebly do Tlachichucy premáva spoločnosť Linea Valles. Autobusy v čase nášho pobytu
odchádzali každú hodinu a cesta trvala približne dve hodiny (37 pesos , 1 peso = 3 Sk).
Dostať sa z Tlachichucy k útulni Piedra Grande (4200 m) je pri dostatku peňazí veľmi jednoduché.
Za 500 pesos na hlavu vás vyvezú terénnym vozidlom hore a v určený dátum vyzdvihnú.
Hľadáme lacnejšiu možnosť. Dohodneme sa s taxikárom, že nás vyvezie do poslednej pastierskej
usadlosti zvanej Villa Hidalgo. Odtiaľ je to k útulni približne 10 kilometrov s prevýšením
800 metrov. Trasa vedie riedkym borovicovým lesom. Ten postupne ustupuje kvetmi posiatej
planine. To všetko sprevádzajú výhľady na vulkán a spoločne konštatujeme, že nechať si to
ujsť cestou autom, by bola veľká škoda.
Zíde sa vedieť, že
turistika a horolezectvo nepatria v Mexiku k rozšíreným formám trávenia voľného času.
S menšou návštevnosťou hôr súvisí aj slabšie turistické zázemie. Možno aj preto táto veľká
budova pre ktorú ja používam výraz útulňa pôsobí trochu pochmúrnym dojmom. Vnútorné vybavenie
tvorí veľký stôl a tri rady priční. Nik tu neprebýva, nič sa neplatí. Čo je síce fajn ale má
to aj svoje tienisté stránky. To či po návrate z výstupu nájdete svoje veci je
vždy lotéria. Voda je v okolí útulne Piedra Grande dostupná v neďalekom ľadovcovom potoku.
K výstupu na Pico de Orizaba nie je potrebné žiadne povolenie.
 |
|
 |
| S domácimi. |
|
Brieždenie. |
Pochmúrny vnútrajšok útulne na chvíľu oživí návrat domácich horolezcov z vrcholu a najmä
ich dievčenská časť partie. Z krátkeho rozhovoru sa dozvedáme, že sa onedlho chystajú do
Ekvádoru a na Orizabe trénujú. Keďže my sme sa v Mexiku zastavili práve cestou z Ekvádoru sme
pre nich vítaným zdrojom aktuálnych informácií. Na oplátku nám vysvetľujú výstupovú trasu a opisujú
vrcholové podmienky na Orizabe.
Popoludní sa zaťahuje a ja si naraz uvedomujem aký veľký vplyv má na mňa vysoko v horách
počasie. Počas jasného slnečného dopoludnia som bol pri pomyslení na výstup veľký optimista
a riziká som si nepripúšťal. Čím viac sa obloha zaťahuje tým viac sa do podvedomia začínajú
vkrádať obavy. Obrovská hora, hukot padajúcej vody a zakrádajúca sa zima v podvečernom šere vyvoláva
myšlienky, ktoré boli počas slnečného dňa skryté hlboko v úzadí.
Samotný výstup.
Výstup na Orizabu nie je technicky náročný. Ľadovec nedosahuje veľkú hrúbku a trhliny,
ktoré sa občas vyskytnú nie sú hlboké. Zo všetkého najviac sa pred výstupom budete musieť
zamerať na aklimatizáciu. My sme dostatočne aklimatizovaný z našich predchádzajúcich výstupov
v Ekvádore a tak môžeme ísť rovno hore.
Sú tri hodiny ráno a chata je zahalená oblačnosťou v ktorej vidíme len na pár metrov. Čo je
horšie, celé je to nasiaknuté vodou. V svetle čelových lámp vidíme čiastočky vody vôkol nás.
Sme na pochybách, a na ďalšiu hodinu zaliezame do spacákov. Po hodine sa situácia nezlepšila.
Rozhodli sme sa ale vyraziť a dúfame, že sa čoskoro dostaneme nad oblačnosť. Chodník sa
dá v suťovisku celkom dobre sledovať. Navyše sme si hodnú časť prešli deň pred výstupom
za vidna, a tak je teraz orientácia v noci jednoduchšia. Kamenní mužíci sú dobrými
vodcami a pravidelne nachádzame aj veľké biele kruhy namaľované na skalách, ktoré sú v noci
dobre viditeľné. Náš predpoklad bol správny. Po necelej hodine sa dostávame nad oblačnosť.
Pomaly sa brieždi. Na chvíľu zastavujeme a kocháme sa výhľadom. Každý kto chodí do hôr mi
určite potvrdí, že obzrieť sa dole a tešiť sa z výhľadu je tá najlepšia vzpruha. K ľadovcu
prichádzame po štyroch hodinách. Nedbáme veľmi na rady našich mexických priateľov ktorý nám
odporúčali traverzovať na opačnú stranu ľadovca a valíme si to rovno hore. Vrchol, ako už
mnohokrát predtým na iných horách, sa zdá tak blízko. Je zvláštne ako tomu človek vždy podľahne.
Povrch ľadovca je ráno ešte dostatočne tvrdý ale zarazí nás aký je tenký. Aj keď som
veľmi unavený stále rozmýšľam či je to normálny stav alebo býval hrubší a toto je dôsledok
klimatických zmien.
 |
|
 |
| Prichod k ladovcu. |
|
Juro na vrchole. |
Blížime sa k vrcholu a ten nás privítal mohutným vetrom a oblačnosťou ktorá nám neumožňuje
vychutnať si pohľad na dno krátera. Knižný sprievodca hovorí, že kráter je rovnako impozantný,
síce s menším priemerom ale za to hlbší ako ten na Popocatépetl. Aby som vám to mohol potvrdiť musím sa
tam ešte raz vybrať :). Trosky kríža na vrchole zakomponujeme do vrcholovej fotografie a pomaly
schádzame dolu.
Spolulezci.
Na Pico de Orizaba sme sa vybrali v trojici. Ja, Juraj Pekárek a Miloš Kuchárek. Miloš sa
počas výstupu necítil dobre a pod ľadovcom nám oznámil, že ďalej nepôjde. Ubezpečil nás,
že na zostup sa cíti. Pár hodín na to sme s Jurom pokorili najvyššiu horu Mexika.
Viac info.
Mexiko všeobecne.
Summit Post
Servimont - Tlachichuca , ubytovanie, sprievodcovia.
Pico de Orizaba očami iných.
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
