|
|
|
|
 |
Cesty
|
Naša Amerika >> Novinky zo sveta
Trnky vo Venezuele a Kolumbii, Apríl - Máj 2007
V tejto sekcii nájdete aktuálne informácie z našej cesty, s hlbokými myšlienkami odo mňa :) a zážitky opísané Majkou. Ak máte chuť
- nechajte nám odkaz -
| Dlho doma - Dokončenie príbehu z kávovej plantáže |
02 Septembra 2007 o 11:25:36 |
Ahojte,
Je to uz par nediel (presne 15) čo sme sa spokojní vrátili domov. Čakali nás každodenné starosti a radosti a aj písať sme pozabuli. No keďže niektorí ešte stále veria že sme v tej južnej amerike zostali opak je pravdou a my poctivo zarezavame v práci a užívame si slovenských víkendov.
Ešte k akcii "káva za dokončenie príbehu". Dievčina sa nedostavila, vraj mala písomku. Čakali sme ju asi hodinu, potom sme jej volali. Nadiktovala nam adresu, ktoru sme sa marne pokusali ziskat den pred tým.
Hoci nam odporúčala cestu taxikom, zvolili sme miestny autobus. Tam sme sa kade koho vypytovali kde máme vystúpiť až sa z toho strhla hádka ako nám chceli všetci poradiť. Nakoniec sa naši rádcové zhodli no to už sme boli dobrých pár kilometrov ďalej. No nič vystúpili sme a poslušne kráčali cestou späť.
Farmá bola úžasná, kávový mágnát ako vymaľovaný. Klobuk, fuziky trošku a veľmi milý úsmev čistý Juan Valdez. Dal nám okolo pásu malé vedierka a šli sme na kávu. Nazbierali sme take male cevene boby, ako male divoke visne. Potom šup s nimi do mašinky, ktorá ich rozlúskla a zostali iba jadierka. Tie sa potom všeliako sušia a ofukuje sa z nich tenka šupka. Nakoniec sa tieto biele bôby pražia
aby tak získali nádhernú vôňu a plnú chuť.
Sledovali sme celý proces, zbierali, lúskali, sušili a fúkali a na záver keď sme celý unesený chceli nakúpiť aspoň tonu kávy ak nie celú haciendu to prišlo. Na farme už nemali praženú kávu. Nemali nám čo predať. Boli sme ako obarení, je to ako celý deň kopať zemiaky a na večeru jesť ryžu. No nič rozlúčili sme sa a hoci nam Juan Valdez dával dosť zmätočné informácie o možnosti nákupu kávy podujali sme sa nájst v týchto kopcoch ďalšieho výrobcu.
Po asi hodine pochodu sme ho aj našli. Najprv nam predstavil dceru, potom ukázal 10 ošípaných no rovnako ako Juan mal iba nepraženú kávu, takú čo je ešte bez vône a bez chuti. Keďže sa už ztmievalo museli sme sa vrátiť hoci bez cenného suveníru.
Hodinu pred odchodom sme dorazili na autobusovu stanicu. Tu nas prekvapil maly obchodik so suvenirmi. Po štyroch kalistekoch kavoveho likeru sme tam spravili rekordny obrat potom čo sme nakupili 3kg kávy a flaše kavoveho moku. Vysmiaty zo super nákupov sme sa usadili do nášho autobusu a mierili ďalej do miesta zvaného Villa de Leyva.
PS: Na fotkach intenzívne pracuje vladko čoskoro budú tu
PS2: Leto na Slovensku bolo naozaj super asi dam nejake tipy na vylety
|
| Villa de Leyva |
13 Mája 2007 o 03:35:19 |
Ahojte doma
Po kavovom dobrodruzstve sme potrebovali trosku oddych, nebojte po prichode domov prezradime ako to vsetko dopadlo.
A tak sme sa vybrali do malej dedinky zvanej Villa de Leiva. V roku 1954 bola vyhlasena ze narodnu pamiatku a viac menej to tu zakonzervovali a tak to tam teraz vyzera ako na divokom zapade.
Namestie vydlazdene okruhliakmi ako spred 200 rokov v strede klasicka fontanka, celemu namestiu dominuje jednoduchy biely kostol. Cely cas som mala pocit ze este chvilu a pridu banditi s puskami a miestny sa im poskladaju na vykupne.
A tak obalamuteny pocitom divokeho zapadu objednali sme si kone, natiahli kozene kovbojske gate a isli to okuknut do okolia. Cestou sme minali vladkove oblubene kaktusy, pekne haciendy prachacov z Bogoty a pozreli sme aj muzeum skamenelin. Do mesta sme sa vracali uz po zotmeni, pri nasom prichode zvonili zvony na kostole (nebojte nahoda) a my sme mali pocit ze kovboji sa vracaju domov.
V krcme sme posedeli s chlapikom co prenajima kone dali sme si dve rundy a cim dalej tym bola nasa spanielcina plynulejsia. :-)
V sobotu sme este absolvovali miestny trh kde sa schadzaju ludia z celeho okolia
predavaju sa zemiaky, asi 5 druhov kukurice, fazule a ovocie vsakovakych tvarov.
My sme sa dali zlakat hroznom, bananmi, miestnym syrovym kolacom a mliecnou kavickou....necudo ze nase brucha neboli take stastne ako my pestrostou nasho nakupu.
Pomaly sa uz zaciname poberat do Bogoty kde stravime posledne dni nasho pobytu.
zdravia Vas
Trnky
|
| Den s lokalnymi 2 - kviz |
11 Mája 2007 o 03:25:39 |
Ahojte doma,
Vyhlasujem maly kviz, napiste nam. Co si myslite ako sme dnes dopadli?
Dosla nasa kontaktna osoba, s ktorou sme mali ist na plantaz?
Ak ANO/NIE co myslite ze sa dialo potom?
Tesime sa na vase nazory. Vitaza odmenime original Kolumbijskou kavou.
Trnky.
|
| Medellin |
10 Mája 2007 o 17:31:53 |
1. mesto kde je lanovka miestnou
Medellin lezi v udoli a obytne stvrte sa stale viac rozrastaju na strmych svahoch. Preto, domaci planovaci prisli s napadom rozsirit metro o lanove drahy.
Pri vystupovani sa obzeram ci mam vsetko a neustale mam pocit, ze mi nieco chyba. Aha, uz viem. Ten zvuk kabinkovej lanovky vo mne neustale vyvolava pocit, ze mi chybaju lyze ...
2. mesto s temnou minulostou,
ktore je momentalne jednym z nejbezpecnejsich v celej Juznej Amerike. Ked sa tulate jeho ulickami, obdivujete Boterove sochy, popijate kavicku od poulicnych predavacov, mate pocit ze sa nachadzate v hociktorom inom meste na severnej pologuli. Zimomriavky, ale naskocia pri pohlade na sochu, ktoru poskodil vybuch bomby nasadenej polovojenskymi jednotkami - guerillas. Sochu tu nechali ako memento z cias, ked bol Medellin ovladany kartelom Pabla Escobara.
3. mesto, ktoremu dominuje cervena farba,
palenych tehal, ktore su zakladnym stavebnym materialom. V prijemnej klime "vecnej jari" sa dari vsetkemu zelenemu ... take male anglicko v srdci Kolumbie.
4. mesto, ktorym nas sprevadzala kamaratka Evka
Evka tu stravila uz 4 mesiace a dalsich 6 ju caka. Urcite kuknite jej blog www.vafka.blogspot.com
|
| Den s lokalnymi |
10 Mája 2007 o 17:22:47 |
Ahojte,
Hlasi sa vyskumna stanica CAFE de Colombia, dnes vyrazame...aspon dufame na expediciu do sveta kavovych plantazi, no este pred tym co sa nam stalo vcera> pokusim sa to opisat v case>
17.00 dorazili sme do Manizales mestecka na kopcoch s kontaktom na chlapika
17.30 volame chlapikovi za 5 minut 3x zmenil miesto kde sa stretneme. Az sme sa nakoniec dohodli kde.
17.45 dosli sme tam predstavil nam 3 kamaratom ze oni idu na nejake krasne miesto vezmu nas so sebou
17.50 chlapik mizne bez odpovede na otazku ako s navstevou plantaze
18.00 sadame do taxika a ideme, pekne miesto na ktore nas beru kamosi sa meni na sukromny klub plantaznikov kavy, kde prebieha konferencia pod zastitou Spojenych Narodov
20.00 absovlovali sme malu tour maju tam malu zologicku, jazierko s vodnym mlynom, repliku amfiteatra postaveneho pre EXPO
20.30 chlapik co ma rec pred 70 oblekovymi VIP Manizalesu nas predstavuje ako
navstevu zo Slovenska...sme prisli az z takej dialky...
20.45 recepcia dame si kavicku a kolacik
21.00 recepcia sa konci ludia sa rozbiehaju a telefunuju na vsetky strany...my stale nevieme co s tou plantazou
21.05 opat sadame do taxika ktory nas odvaza, ocitame sa v radovej zastavbe na meetingu miestnych vysokoskolakov a 1 hodinu pocuvame diskusie ako spravit toto mesto pritazlivejsim pre zahranicnych ludi
22.00 meeting sa konci vsetci sa niekde rozbiehaju a telefonuju
22.05 spoznavame dievcinu, co ma ist s nami zajtra na plantaz, zda sa ze jej o plantazi nikto nepovedal.
22.10 na otazku co a ako s plantazou sa na nas pozera ze don't worry zavolam vam...jak sak mi nemame telefon
22.30 jedna mila Kolumbijcanka Karimi sa nas ujala ukazala nam centrum najbohatsej stvrte
23.30 na otazku ako so zajtrajskom nevieme ci nerozumie alebo je to naschval nas berie do kaviarne
23.50 stracame trpezlivost lebo este stale nevieme co a ako zajtra, vymyslame vlastny plan
24.00 Karimi niekto vola, je to dohodnute vraj dnes o 10.30 nas pridu vyzdvihnut do hotela, nemozeme tomu uverit po 7 hodinach sme sa konecne dozvedeli tuto jedinu informaciu, o ktoru sme sa uz o 5.00 snazili no nidky nedostali odpoved.
V kazdom pripade su lokani ludkovia velmi mili, chceli nas u seba aj ubytovat. Stale mali pocit ze bez nich sme strateni a tak nas vodili z miesta na miesto. Za ten cas co sme s nimi stravili pretelefonovali asi polovicu casu.
No nic je 10.15 a za chvlu po nas maju prist...dufajme...dame vam vediet co a ako bolo.
Majka a Vlado
|
| Ciel cesty - Kolumbia |
09 Mája 2007 o 18:31:03 |
Uz su to skoro dva tyzdne co sme prekrocili hranicu krajiny, ktora je u
nas znama najma vdaka drogovym kartelom a kokainu. Ani my sme ju predtym
nevideli inak.
V nasich zemepisnach sirkach je este stale zakoreneny pocit, ze je to
krajina, ktorej sa treba na cestach radsej vyhnut. Informacii o nezavislom
cestovani v Kolumbii je u nas malo, a ludi ktory uz tuto krajinu navstivili,
este menej. Vedeli sme, ze bezpecnost sa v poslednych rokoch, s nastupom
prezidenta Uribeho velmi zlepsila, a tak sme sa rozhodli ist tuto skutocne
krasnu krajinu objavovat.
To co sme tu zatial, zazili a videli, nas velmi prekvapilo a nas pohlad na
Kolumbiu sa uplne zmenil. Nasim cielom, je vam Kolumbiu co najviac
priblizit, aby aj vam pri pomysleni na nu, prisli na um hlavne pojmy ako:
Cartagena, salsa, chiva(tradicny autobus), kava a podobne.
Cartagenu sme vam uz priblizili, salsa mi moc nejde a chivu este stale
nahaname. Tak, vam nieco poviem o smaragdoch.
V Columbii sa vytazi 70-90% najkvalitnejsich smaragdov na svete. Povodny
obyvatelia povazovali smaragdy za posvetny kamen a davali ho len na ritualne
predmety a rovnako ho vyuzivali ako nahradu za peniaze pri vymennom obchode.
Spanieli to videli trosku inak, a zacala sa tu nie zlata ale ¨zelena¨
horucka.
Zelene kamene sa zacali vyvazat a zdobit klenoty po celom svete. Neskor boli
kolumbijske smaragdy jednym z hlavnych zdrojov financovania bojov za slobodu
spod spanielskej kolonialnej nadvlady.
Co sa tyka nas vymietli sme niekolko obchodov predavajucich sperky no zatial
sme nenasli ten pravy zeleny pre Majku, budeme hladat, ved kto hlada ten
najde tak ako bannici co ich doluju.
S pozdravom
Vlado
|
| Zijeme hokejom |
07 Mája 2007 o 19:06:19 |
Caute...Vladko poctivo cita kazdy den noviny na nete kvoli hokeju. Naposledy ked bol mimo SR pocas majstrovstiev tak sme boli Majstri...tak mi verime ze to vyjde aj teraz a fandime spolu s Vami.
Trnky
|
| Cartagena de Indias |
07 Mája 2007 o 18:52:09 |
Ahojte,
Zdravia Vas Trnky Brnky a prinasaju spravu z Cartageny. Cartagena de Indias mesto, ktore postavili spanieli na mieste obyvanom Caribskymi Indianmi. Mesto bolo v obdobi kolonizacie najdolezitejsim pristavom, kde sa zhromazdovalo vsetko bohatstvo ¨Noveho sveta¨ pred tym ako ho na galeonach odviezli do Spanielska. Z tohto dovodu to bol aj oblubeny pristav pre piratov ktory sa tu casto zastavili na nejaku tu rabovacku.
Z tohto prozaickeho dovodu tu postavili najvacsiu pevnost aka kedy bola v Spanielskej kolonii a cele mesto ohradili hradbami.
Taka zaujimavost...Najvacsi utok na mesto viedol anglican Edward Vernon v 1741 s 25 000 vojakmi na 186 lodiach. Domaci hrdina Don Blas mal k dispozicii 2 500 vraj nic moc vojakov a k tomu este bol bez nohy, ruky a oka, ktore stratil v predchadzajucich bojoch. V kazdom pripade domaci sa ubranili no Blas stratil aj druhu nohu a zakratko zomrel. Je to miestny hrdina.
Vdaka hradbam sa stare mesto dost zakonzervovalo a dnes je to super historicke centrum s namestiami obkolesenymi domcekmi s krasnymi drevenymi vysutymi balkonmi a velkymi okenicami, kostolmi a kopou zahranicnych turistov.
Inak my sme boli z mesta paf, citili sme sa ako niekde na Europskom juhu. V pohode to tu zije aj v noci. Zacali sme tu ochutnavat mieste ovocie, z ktoreho tu robia cestve dzusiky. No skusili sme uz asi styri druhy neidentifikovatelnych veci ako Lulu, Guanabanana, Curuba, Maracuja. (Vlado uz o ovoci pripravuje reportaz :-)
A tak sme sa prechadzali starym mestom a trosku si uzivali take male spomalenie a citili sa ako turisti seniori na letnej dovolenke.
pozdravuje
Majka a Vlado
|
| Ako Majka rozumie po spanielsky |
06 Mája 2007 o 19:04:49 |
Caute,
Majka vam nedavno pisala ze uz celkom rozumie po spanielsky. Jeden priklad za vsetky.
Chlapik od grilu sa Majky pyta ci si da ku kurcatu zemiak alebo ryzu a ona mu ukazuje na nohu a popritom mu vehementne mava rukou popod nos, ze ona kridlo nechce.
Vlado
|
| V narodnom parku Tayronas |
06 Mája 2007 o 01:03:00 |
Ahojte vospolok,
Tak sme dorazili do Cartageny, ale este Vam dlzime pribeh o hladani histiorie Indoanov Tayoronas.
Tayroni boli jednym z prvych kmenov, ktory Spanieli v Juznej Amerike pokorili. Dokazali im odolavat cca 75 rokov. Ich najznamejsim mestom je Ciudad Perdio, mesto v dzungli ku ktoremu vedie 3 dnovy trek.
V narodnom parku Tayronas sa nachadza byvala indianska usadlost, ktora v predkolumbusovych dobach ubytovala cca. 2000 indianov s nazvom Pueblito. Dedinka sa nachadza na kopci pri mori obkopena dazdovym pralesom.
Bolo horuco jak fras a stupak nenormalny po velkych skaliskach v slapkach a krvopote..no nakoniec sme to zvladli po tom co sme vypotili co z nas este zostalo.
Hlavnym tahakom narodneho parku vsak nieje indianska dedinka ale nadherne caribske plaze, ktore sa oplati navstivit. Okolo nich prechadzate a samozrejme sa kupete pred a po vystupe do indianskej dedinky. Vacsina turistov vsak zostava na plazi a k dedinke sa ani nedostane.
Zdar Caribiku....my putujeme do Cartageny
Vase Trnky
|
| Na plazi |
03 Mája 2007 o 01:41:00 |
Ahojte vsetci,
dnes prinasame novinky z Columbie, je tu krasne a hlavne su tu velmi prijemne ceny. Dorazili sme vcera do Santa Marty a potom sme sa vybrali dalej do malej rybarskej dedinky Taganga. Su tu velmi mili ludia a pekne pocasie.
Dnes doobeda sme boli s Vladkom snorchlovat, to je take male potapanie s trubickou a okuliarmi. Na moje prekvapenie sa mu to pacilo co bolo celkom fajn. V tomto case tu rastie dost vela rias no nakoniec sme si to celkom uzili a nasli tie spravne koraly a farebne rybiciky. Inak da sa tu spravit kurz potapania za 3 a pol dna, kto sa prida --
Sme blizko narodneho parku a zajtra sa chystame objavovat pozostatky indianskej civilizacie Tyaronas do dzungle.
Inak moje postrehy:
1. Zacinam rozumiet po spanielsky
2. Este stale velmi nerozpravam
3. Ventilator je v tejto teplote jeden z najlepsich vynalezov
4. Vcera som po 2 rokoch znovu zabila svaba a mala som z toho celkom radost
5. Tym ako sa opalujem sa zda ze mam belsie zuby ale zial aj hlbsie vrasky
6. Juuj uz mi nejak chyba domov .... tak uz radsej beziiim
Majka
|
| Hranica |
03 Mája 2007 o 01:40:55 |
Ak sa rozhodnete prekrocit hranicu medzi Venezuelou a Kolumbiou mate styri moznosti, z toho len dve miesta su dostatocne bezpecne.
Najlepsim miestom na prechod je San Antonie del Tlachira (Ven) a Cucuta (Kol). Nam ale viac vyhovoval ten druhy medzi mesteckami Paraguachon (Ven) a Maicao (Kol).
K hranici stale daleko a my uz mame za sebou dve uniformovane kontroly. Stary autobus je z toho asi dost nesvoj a zacina tatkat ako maly traktor ale este vystisnejsie sa to da popisat takto:
Vite vy vubec jakou ma samopal vzor 57 kadency. Nevite. tak to ja vim naprosto presne. Samopal vzor 57 ma kadency ...
Ta, Ta, Ta, Ta, Ta, Ta, Ta ... a nekdy jeste mnohem rychlejsi :)
Dotatkali sme sa do najblizsej mestecka kde nam to lokalny mastic spravil. Ukazalo sa to byt hranicne mesto a tak nasledovalo dalsie zdrzanie. Lacna venezuelska nafta putuje hadickou z nadrze do pripravenych bandasiek. To vsetko pod dohladom Policie Regional, ktora nas 20 metrov na to kontroluje.
Na hranici. Pred odchodom z Venezuely musime zaplatit dan z odchodu ktora momentalne je 37000 Bolivarov. Bohuzial, zabudli sme sa spytat ci sa da zaplatit aj v inej mene. Ked to cele zhrniem tak sme poli na venezuelskej strane kontrolovany 6 krat. Kolumbijci boli na hranici v pohode ... uvidime co nas daka pri odchode a takisto pocas pobytu v krajine.
|
| Cierny Trh 2 |
30 Apríla 2007 o 21:15:13 |
Mozno este par informacii k prvemu clanku a ciernm trhu. Ako k tomu vlastne doslo a preco sa tu menia peniaze na ulici a nie v bankach ako je bezne.
Ako asi viete Venezuela na cele s Hugom nastupila v poslednych rokoch na cervenu cestu. Ekonomika ide dole vodou a velka inflacia v poslednych rokoch ma za nasledok prudke znehodnocavanie lokalnej meny – Bolivar. Vlada na tuto situaciu reagovala stanovenim pevneho kurzu voci dolaru. Tento kurz ale vobec neodpoveda realite a to napomaha rozkvetu cierneho trhu.
Momentalna situacia:
Zmenaren 1 USD = 2140 Bolivarov
Cierny trh 1 USD = momentalne vraj az za 3900 Bolivarov
Nam sa zatial podarilo zohat kurz 1/3200 Bolivarov
Par cien pre orientaciu:
Male pivo 1 000 Bs
10 hodin v autobuse 40 000 Bs
1L nafta 480 Bs = 4 Sk
|
| Vamos a la Playa |
30 Apríla 2007 o 21:14:34 |
Uspesny vystup na stolovu horu sme sa vybrali oslavit na pobrezie karibskeho mora.
Trocha sme zistivali, a ti co poznali nam odporucali mestecko – Choroni.
Nase ocakavanie boli velke ale … dosli sme v nedelu, bolo plno a draho. Trocha nas to rozladilo. A tak sme dali na dalsie odporucanie …a vybrali sme sa hladat predajcu lokalnej palenky nazyvanej – Guarapita. Mame ho bereme rovno liter a smiesanim drinkov sa nezdrzujeme. Spiritus je uz namiesany spolu s kokosom alebo parchitou.
Najblizsia plaz je Playa Grande ale romantiku necakajte. Ak vam to peniazky dovolia zvezte sa lodkou na inu odlahlejsiu plaz alebo sa vyberte pesi na plaz El Diario.
Ako prve musite dojst k cintorinu, ktory je na pol ceste medzi Choroni a Puerto Colombia. Prejdete popri nom a po lavej strane najdete chodnik. Pekna trasa lemovana kaktusmy vas po polhodinke dovedie k plazi. Plaz je mala ale rozkosna, a hlavne cela nasa. Konecne Karibik ako ma byt.
Nas cas vo Venezuela sa pomaly naplna, a ak sa bude darit zajtra by sme mali prekrocit kolumbijsku hranicu.
Vlado a Majka
|
| Roraima - stolova hora |
30 Apríla 2007 o 21:09:55 |
Ahojte,
Dakujeme ze ste zostatli verni a ozyvame sa s novinkami. Dnes to je dlhe no dlho sme sa neozvali.
Tak od poslednej spravy nasa cesta smerovala do Santa Eleny mekky pre treky na spominanu stolovu horu Roraima.Tu sme si chceli
vybavit sprievodcu, kedze bez neho nieje tento trek mozny.
Ani nevieme ako a na ulici nas zbalil chlapik ze ci nechceme ist na Roraimu ze hej, za 10 minut sme boli pri poplasenom chlapikovi
s menom Puri, Puri...tvrdo sme zjednavali kedze on nam predaval full balik so sprievodcom, pojazdnou kuchynou a pozicanim stanov
a my sme potrebovali iba sprievodcu.
A tak sme sa stali clenmi medzinarodnej skupinky s miluckym a trosku naivnym Japoncom, vysportovanou 40 rocnou sranda nemkou s muzom,
chuduckym anglicanom ktoreho sme pozvali do BA na pivo a Carlosom spanielom vtackarom ktory nas ucil pozorovat prirodu a hlavne vtaky.
Prvy den sme si mysleli ze sme frajeri a tak sme Vladovi pribalili aj cca. 10 kg melon. Tento hrdinsky cin sa uz nasledujuci den neopakoval...v tom
teple sme boli radi ze sme radi....Kracali sme vyprahnutou Grand Sabanou a bolo strasne horuco, cestu nam sprijemnovali obcasne pramene vody
ci riecky v ktorych sme sa mohli aj okupat. Trek bol rozlozeny na 6 dni za prve dva sme dopochodovali pod Stolovu horu a objavili caro miestneho hmyzu.
kazdy z nas mal asi 40 stipancov a vsetci dilemu ci natierat skor krem na opalovanie ci repelent.
Vystup sme zacali hned rano po strmom vystupe dzunglou sme striedavo stupali a klesali az kym sme sa nedostali pod vodopad odkial viedla strmo hore cesta
az nahor. No ked sme dosli hore boli sme ako obareny. Vyzeralo to ako mesacna krajina, tazko opisat...napadlo ma iba ¨maly krok pre ludstvo ale velky pre mna¨
Ubytovali sme sa v takej polojaskyni nazvanej Hotel Basilio a vybrali sa na prvu prechadzku krajinou neznamou...asi po 20 minutach fotenia kvetiniek a nadchynania sa
nad kamennymi utvarmi zacalo prsat..a prsalo...a prsalo...a bolo rano a stale prsalo...a bol obed a stale prsalo...a prsalo...Ludia zvyknu hovorit o tom na na Roraime sa rychlo meni pocasie, ked sme tam boli mi tak pocas 34 hodin v kuse prsalo a ziadna rychla zmena neprisla.
V kazdom pripade tu bolo este rano pred zostupom....A naozaj rano pred zostupom sa vycasilo a o 6.00 rano nam konecne bolo dopriate poprechadzat sa ¨Stratenym svetom¨plnym malych ciernych ¨endemickych¨ zabiek..krasnych vyhladov na okolite stolove hory, prales Guianny, na kupanie v bazenikoch plnych bielych krystalov a vyfotenie 2 filmov aby sme vsetko pekne zdokumentovali.
Inak zastavim sa este pri slove Endemicky tvor, ci rastlinka, je to nieco co sa nevyskytuje nikde inde na svete iba na jednom mieste....na Stolovej hore mate pocit ze je
tam endemicke vsetko...ked si spaniel vecer zapali tak nam tvrdil ze fajci endemicku travu...
Po rannajsej exkurzii sme sa okolo 9.30 vydali na cestu spat z 2723m sme za den zostupali do 1050m kempu pri riecke Rio Tok...co vam budem hovorit zostup ako sa patri a po nom dva dni svalovka :-)
No a je tu posledny vecer, rano nas caka este 4 hodinova tura do dedinky Paratepui a potom extra vodopad s prirodnou masazou celeho tela, ktoru si vsetci velmi uzivame.
Najlepsia vychytavka lahnut na brucho postupne sa posuvat aby Vam padajuca voda pomasirovala cele telo..a hlavne lytka a stehna este stale trpiace zostupom.
Inak Venezuelske Know How...ked prekracujete rieku kde su smyklave kamene nechajte si na nohach ponozky, tu to praktizuju vsetci.
No a po tomto dobrodruzstve uz smerujeme do Karibiku cakaju nas plaze no o tom uz viac Vlado...urcite sa mu tam bude pacit.
Majka a Vlado
|
| Tak sme prisli ... |
23 Apríla 2007 o 13:00:53 |
Vcera naobed sme doleteli do Venezuely. Prichod bol zaujimavy docitali sme
sa totiz ze najlepsie je zmenit peniaze na ´ciernom trhu´ a rozmyslali sme
ako ho najdeme. Sranda bola ze hned prvy policajt pri vychode si nas
odchytil...a cierny trh bol tu. Priamo na letisku v policajtovej uniforme sa
skryvala cela jeho krasa. Spolu sme spravili obchod jeho zivota a vrhli sa
do viru CARACASU.
Prve pozorovnania...vcera som nerozumela ani macny mak, no ruka noha a velmi
mili ludia co sme postretali nam dopomohli k listkom do Ciudad Bolivar.
Nocny autobus bol paradny, a rovnako aj rychly nie nahodou sa volal Guayana
RAPIDO...a tak sme sa namiesto 7.00 dorazili uz o 3.00 nadranom, no co
kukali sme jak mys z muky. Nakoniec sme zobrali taxika lebo potulovat sa tu
o takejto hodine je ¨mucho peligro¨ t.j. nebezpecne. Momenatalne byvame v
paradnom hosteliku a spime v sietach na terase. Pokukali sme si mesto, nieco
ako americka Philadelphia, mesto kde bola vyhlasena nezavislost a podpisana
ustava, len hlavny frajer tu nieje Lincoln ale pan Bolivar a ja si pripadam
ako v Bolivarove.
Dnes v noci vyrazame do Grand Sabany,kde podnikneme stvordnovu turu na
stolovu horu Roraima.
Ozveme sa dymovymi signalmi.
Majka a Vlado
|
| Tesne pred odchodom |
20 Apríla 2007 o 03:39:55 |
3:12 a už sme skoro pobalení. Dnešok bol dosť ťažký. Mám prvé poznatky hoci ešte zo Slovenska...po obuvníkoch prišli na rad banky. Dvaja z troch priehradkových pracovníkov Slovenských bánk nevedia čo sú to cestovné šeky American Express, dokonca sa nam ich dnes ani nepodarilo zohnať. Asi sme už starí, dnes všetci fičia na kreditkartách...no tak už aj my máme jednu :-)
Ešte jedna vec dnes o 22.00 sme zavolali "nášmu" človeku, bo na štvrtú ráno zlyhala doprava na letisko, zvezie nás je to frajer volá sa Mišo.
Ďakujeme všetkým za povzbudzujúce slová. IDEME.
|
| Zatiaľ doma |
19 Apríla 2007 o 00:52:23 |
Ahojte ,
ostáva nám deň do odchodu. Pomaly balíme a oprašujeme španielčinu.
Vlado
|
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
