|
|
|
|
 |
Cesty
|
Indická skúsenosť 2004 >> Bombay útržky II
Kaderník.
Tak som sa vybral do kaderníctva. Plný očakávania, potom čo mi povedali spolubývajúci
našiel som miesto ktoré mi odporučili len sa mi to z ulice zdalo akési malé a nie veľmi povzbudivo vyzerajúce, ale chlapíci na mňa hneď kričali, že by som šiel dnu. Áno chlapíci, všade aj na miestach kde by ste čakali ženskú robia chlapi.
Napríklad tu v Indii vôbec nie sú servírky v reštikách robia len chlapi, zato ženy vidíte makať na stavbách a z toho čo som videl je to riadna makačka. Používajú väčšinou len jeden nástroj a to niečo ako hodne široká motyka a tým ďalším je veľký kovový lavór v ktorom na hlave prenášajú tehly, betón, maltu, zeminu skrátka všetko. Motyka má veľmi krátku rúčku okolo 80 - 100 cm takže sú neustále zohnuté. Ak preosievajú piesok tak majú kopu vedľa nej postavia sieťovinu motyku zakopnú to piesku a prudko potiahnu smerom k sieťovine, žiadna lopata abo tak. Keď potrebujú vyhádzať nejakú zeminu na korbu nákladiaku tak si najprv motykou naplnia lavór ten zdvihnú na hlavu a vyklopia do vlečky .... no riadne sa tu nadrú, na stavbách makajú cele rodiny, ženy, deti, muži, starci a prespávajú väčšinou na stavenisku abo postavia chatrče z bambusových tyčí a igelitu hneď vedľa.
 No tak sa stalo že aj kaderníctvo do ktorého som vošiel bolo plne chlapov, posadili ma do najvyššej stoličky a postavili ku mne najmenšieho chlapíka, ktorý mal oči vo výške mojich pliec keď som sedel, a tak prvé čo urobil bolo že ma chytil za plecia a vtlačil do kresla až tak že som tam viac ležal ako sedel. S tým už bol spokojnejší a začal strihať.
Táto procedúra prebieha rovnako ako doma až na to že strojček tu moc nepoužívajú ale namiesto toho majú britvu. Keď so mnou skončil poriadne ma ako sa na Indiu patrí "ulízal" hodil na to nejakú divnú masť, mrkol na mňa či som spokojný. Ja som zakýval hlavou v smere zľava doprava čo u nás značí odmietavý postoj na tu v Indii to značí ok, fajn, dobre na proste súhlas ... a potom sa to začalo.
Hovorili sme tomu masáž hlavy. Chlapík mi ju začal všelijako mačkať, búchať päsťami čo v prvom momente nie je veľmi príjemné ale keď zavriete oči a trochu sa do toho vložíte dostanete sa ako do nejakého tranzu proste celkom sila. Na to chlapík prestane mačkať hlavu chytí Vás úplne rovnakým spôsobom ako keď chcete niekomu trhnutím zlomiť väzy a ... trhne až Vám to v krku seriózne zapraská. No to bolo dosť tvrdé prebudenie z toho snívania počas mačkania hlavy a tak isto som sa pekne zľakol otvorím oči a chlapík už prehmatuje a chystá sa urobiť to isté do druhej strany ... chrup ... ani som sa nestačil spamätať trochu ma vytlačil zo stoličky tak aby som mal voľný chrbát trochu mi pomasíroval plecia a potom ma začal "mlátiť" otvorenou dlaňou po chrbte len to tak dunelo. Trochu ešte oprášil malým uterákom čo tiež vyzeralo viac ako keby vás bičoval a nie sa snažil odstrániť vlasy z vášho oblečenia.
Skončil, ja trochu omámený som zase zakýval hlavou na znak súhlasu/nesúhlasu zaplatil som 17 rupiek poďakoval a vypadol.
Prečo sú Indovia chudí.
K nasledujúcemu poznaniu som dospel dnes na obede.
Mal som ryžu so zeleninou a kúskami syra podobného tofu. Po prvom okúsení si vravím nie zlé a ani sa to nezdá také pálivé. Ako tu jedlo väčšinou je, ale trochu to predsa len pálilo čo sa začalo prejavovať postupne. S prvým sústom to ani veľmi nie je cítiť ale postupne sa to stupňuje a ja sa začínam potiť. Keď som tak v jednej polovice mojej porcie prestávam vnímať chuť a keď sa dopracujem k poslednej štvrtine začínajú mi slziť oči. To som už jedol len zotrvačne preto že som bol veľmi hladný no nakoniec som to dorazil.
Záver : Indovia nie sú dostatočne silný a nevydržia to až do konca a preto sú chudý :)))
Bombay - lokálny vlak.
 Na začiatok ako asi vyzerá taký vagón. Podobne ako vagón metra, zasúvacie dvere ktoré sú ale stále otvorené, malé zamrežované okienka, držiaky voľne visiace zo stropu. Vagóny sú podelené na mužské a ženské obe kategórie majú svoju prvú a druhú triedu. Spoločne sa cestuje až po 22:00.
Lokálne vlaky sú popri autobusoch najdôležitejším dopravným prostriedkom v meste. Metro a podobné veci tu ešte nemajú. Keďže populácia narastá každým dňom a dá sa povedať, že viac vlakov pri terajšom stave trate nie je možné vysielať, žiadnu pohodu pri cestovaní neočakávajte skôr sa pripravte na horšie. Je len málo hodín počas dňa kedy vlaky nie sú preplnené ale len plné.
Pri cestovaní máte dva hlavné problémy:
Prvý je keď sa chcete dostať do vlaku, ktorý ide Vašim smerom, pokiaľ ide o druhú triedu je to zvyčajne dosť tvrdé a pripravte si ostré lakte. Podarilo sa Vám dostať do vlaku ... super ste síce trošku mačkaný z každej strany ale nejak vydržíte, chvíľku oddýchnite a začnite sa pripravovať na druhú fázu. Táto fáza spočíva v pretlačení sa cez tú masu ľudí k dverám na tej správnej strane a keď príde Vaša cieľová stanica rázne naznačiť ľudom naskakujúcim počas brzdenia do vášho vagóna (zvyčajne neuznávajú pravidlo najprv von potom dnu), že vy chcete vystúpiť.
Tiež veľa závisí odkiaľ a kam cestujete a či sú vaše stanice tými hlavnejšími. Na hlavnejších je oveľa ľahšie dostať sa von ... dav Vám s tým pomôže :)
Ak ste v Bombay len na pár dní ako turista a prejdete si tých pár vecí čo tam stoja za navštívenie určite si nenechajte ujsť ten zážitok pozorovať ľudí na niektorej zo staníc počas raňajších alebo večerných rušných hodín. Dôjde Vám, že pre niektorých je to ako šport, pred príchodom vlaku sa hecujú potom sa na chvíľu menia na zvery a za veľkého huriavku sa tlačia do vlaku.
|
|
|
|
© Trnka 2004 |
... anywhere I roam where I lay my head is home |
|
|
|
